Aj napriek tomu, že pán premiér vyrastal na dedine a nemal výdobytky moderných technológií, ktoré v tej dobe neboli na takej úrovni ako dnes, snaží sa držať krok s dobou a zvolil formu komunikácie k voličovi, s ktorou nie sme u neho zvyknutí. Človek, ktorý nevedel prísť na meno médiám, pochopil, že keď chce uspieť, musí tento prístup zmeniť. Nečakane. Predvolebná kampaň nám tak začína naberať ostrejšie obrátky. Róbert Fico zmenil ďalšiu zaužívanú vec vo svojej politickej stratégií, nečaká ako zvyčajne, kým si všetci vystrieľajú svoje náboje a potom vystúpi na scénu ako jediný neohrozený spasiteľ, ale svoje náboje začal strieľať ako prvý. Jeho prvé projektily začali zasahovať zrejme najvážnejších protikandidátov, pochádzajúcich z jednej politickej strany. Radoslav Prochádzka, Ján Čarnogurský a Pavol Hrušovský si odnášajú prvé zásahy. Keď zhrnieme všetky vyjadrenia z krátkej video prezentácie, vychádza nám, že Róbert Fico je kresťanskejší ako celé KDH spolu. Slovensko je kresťanské a bola by chyba tváriť sa teraz inak. Najlepší spôsob ako zapôsobiť na čo najväčší počet voličov a odstaviť pritom troch svojich hlavných kandidátov bolo práve cez otázku náboženskej viery, ktorá je na našom území silná. Snaha priblížiť sa k obyčajným občanom sa podarila. Róbert Fico opäť predbehol svojich konkurentov a je o krok pred ostatnými. Ostáva len dúfať, že tí kandidáti, ktorých zasiahli dobre mierené rany sa dokážu otriasť a zmobilizovať svoje sily.
Viera a náboženstvo je každého osobná vec, ktorou sa môže alebo nemusí prezentovať na verejnosti. Každý sa v tejto veci rozhoduje slobodne. Kresťanstvo a hlboká viera u Róberta Fica znie prinajmenšom zaujímavo, ale rozpačito zároveň. Kresťanstvo a s ňou spojená viera nie je len o navštevovaní kostolov a absolvovaní sviatostí. V tom celom sa nachádza určitá pridaná hodnota, ktorú Róbertovi Ficovi neverím. Zostáva len otázka, koľko voličov mu to uverí.